Ako by sme mohli charakterizovať voličov vo veku 16 a 17 rokov?

Je to rovnako rozmanitá skupina ako ostatné vekové skupiny voličov. Z hľadiska demografie sú to ženy či muži, ktorí chodia do školy, alebo absolvujú prípravu na zamestnanie. A, samozrejme, pochádzajú z rôzneho rodinného prostredia.

Nedá sa teda povedať, žeby mali špecifické vlastnosti a potreby, ako napríklad keď rozlišujeme medzi mestskými či vidieckymi voličmi?

Niektoré témy sú, samozrejme, pre mladých voličov dôležitejšie, napr. aktuálne zmena klímy, ale aj tam vidíme rozdiely, pretože niektorí mladí voliči sa o túto tému príliš nezaujímajú. Hovoriť preto, že

voličov a témy, o ktoré sa zaujímajú, definuje len ich vek, je trochu krátkozraké. Je dôležité pochopiť, že mladí voliči sú rovnako rôznorodá skupina ako starší voliči.

Rakúsko má už takmer 15-ročné skúsenosti s volebným právom mladých od 16 rokov a vy študujete správanie najmladších voličov od samého začiatku. Okrem iného ste publikovali štúdiu („What if the voting age was lowered to 16. Looking at a decade of evidence from Austria.“) o tom, čo priniesla táto zmena volebného veku krajine. Vyplývajú z nej tri hlavné závery. Prvým je, že 16- a 17-roční voliči majú relatívne vyššiu volebnú účasť…

Musíme si uvedomiť, s ktorými vekovými skupinami ich porovnávame. Slovo relatívne je dôležité, pretože u najmladších voličov vidíme nižšiu volebnú účasť ako napr. vo vekových skupinách nad 30 rokov, ale o niečo vyššiu ako napr. u 18-, 19- či 20-ročných voličov, ktorí majú vo všetkých európskych krajinách volebné právo. Volebná účasť by preto určite nemala byť argumentom proti znižovaniu veku voličov. Nechceme asi povedať, že 18- či 19-roční by nemali mať právo voliť.

Sledujete zmenu v účasti najmladších voličov?

Je ťažké odpovedať presne, pretože sa opierame o dáta z prieskumov, nie o údaje z volieb. Ministerstvo vnútra nezverejňuje údaje o účasti podľa veku voličov. Čo však vidíme je, že skupina 16-17 má nižšiu účasť v porovnaní so staršími voličmi, no postupne sa volebná účasť 16 a 17-ročných prvovoličov a 18 až 20-ročných voličov vyvinula tak, že už nie je medzi nimi rozdiel. To je pochopiteľné, pretože keď zavádzate reformu, ľudia sa s ňou musia zžiť. Akonáhle je v platnosti niekoľko rokov, ľudia si už na zmenu zvyknú.

Druhým dôležitým výsledkom vašej štúdie je, že podľa dát u mladých voličov narástol záujem o politiku.

Opäť vychádzame z prieskumov, no i v realite sa stalo niekoľko udalostí, ktoré zvýšili záujem mladých o politiku. V roku 2016 to boli prezidentské voľby a Ústavný súd vtedy zrušil výsledky druhého kola

volieb. Voľby sa museli opakovať a rozhodlo sa de facto v treťom kole. Kým v prvom kole ešte 16- a 17-roční voliť nemohli, v treťom kole už mohli. K voľbám tak prišla skupina 36-tisíc nových voličov a zhruba 36-tisíc hlasov predstavovalo aj rozdiel medzi víťazom Alexandrom Van der Bellen (Strana zelených) a druhým Norbertom Hoferom (FPÖ) v poslednom kole. Voliči vo veku 16 a 17 rokov sa tak podľa všetkého stali “jazýčkom na váhach”.

Vidíte postupom času zmeny, ktoré by mohli naznačovať, že mladí ľudia majú lepšie volebné návyky, keďže začínajú voliť skôr?

Dá sa na to pozerať z rôznych perspektív. V prvom rade sa volebné návyky budujú v dlhodobom horizonte. Napriek tomu, že reforma volieb bola u nás prijatá už pred 14 rokmi, je stále skoro hodnotiť jej

dlhodobé dopady.

Druhá možnosť je zmeniť uhol pohľadu a pýtať sa – čo by sa stalo, ak by sme neznížili volebný vek? Bola by volebná účasť v dlhodobom horizonte ešte nižšia alebo by zostala rovnaká? Bohužiaľ, to nemáme možnosť zistiť, na overenie by sme potrebovali paralelnú krajinu, kde je všetko rovnaké, okrem veku pre účasť vo voľbách.

Často sa používa ako podporný argument pre zníženie volebného veku, že mladí ľudia vo veku 16 a 17 rokov ešte žijú s rodičmi, takže je pre nich ľahšie si osvojiť volebné návyky a udržať si ich v budúcnosti. Čo si o tom myslíte?

Samozrejme, je to dôležitá téma, no domnievam sa, že to podstatné je inde – volebným právom mladým ľuďom nijako neškodíme, len ich skôr zapájame a zoznamujeme s demokratickým procesom. A ďalší dôležitý aspekt je demokratická reprezentácia. Naše dáta ukázali, že funguje dobre – mladí voliči vedia, ktorá strana či politici sú im najbližší a volia podľa svojich preferencií, nie iba z nejakého rozmaru. Takže z pohľadu demokracie a reprezentácie neexistuje argument proti priznaniu volebného práva 16 a 17-ročným, pretože čím skôr majú možnosť sa zapojiť, tým je ich veková skupina lepšie reprezentovaná – špeciálne pri témach, ktoré sú pre nich dôležité. Klimatická zmena je opäť dobrým príkladom. Veľa starších voličov nezažije najväčšie dopady zmeny klímy. Veľa mladých ľudí áno. Preto by bolo spravodlivé, keby mali možnosť vyjadriť sa, kto ich bude v tejto či podobných otázkach reprezentovať. Záver teda je – žiadna ujma a lepšia demokratická reprezentácia.

Čiže najhoršie, čo sa môže stať je, že neprídu voliť – čo tak či tak neprídu, pokiaľ nemajú volebné právo?

Presne tak..

Čím viac ľudí sa podieľa na demokratických procesoch, tým lepšie. Mladí ľudia sú súčasťou našej populácie, žijú tu a po istú hranicu ich život ovplyvňujú zákony, ktoré politici prijímajú.

Foto: Joseph Krpelan (www.derknopfdruecker.com)

Späť v vášmu článku – tretím záverom je, že táto veková kategória ukazuje vyššiu úroveň politickej zrelosti, obzvlášť v strednodobej perspektíve. Čo to znamená?

Zrelosť meriame prostredníctvom ich politických vedomostí, politických záujmov a toho, či vedia, koho chcú voliť. Voliči 16+ volia správne v tom zmysle, že volia stranu, o ktorej si myslia, že najlepšie reprezentuje ich záujmy. Voľby teda pre nich nie sú hrou. Zhruba od roku 2000 sa viedla u nás diskusia o tom, či sú občania vo veku 16 a 17 rokov dostatočne zrelí. Naše dáta ukazujú, že si počínajú dobre.

Nakoniec – neviem ako je to na Slovensku – ale mali by sme si uvedomiť, že 16-roční občania už majú trestnú zodpovednosť. A nemali by mať právo voliť? Nemali by sme pripustiť dvojitý štandard.

… áno, aj na Slovensku, v niektorých prípadoch už aj v štrnástich rokoch. Alebo sa môžu stať rodičmi skôr ako majú 18 rokov .

Presne – a v Rakúsku môžu sami rozhodnúť o svojej liečbe. 14- či 16-roční majú aj veľa iných povinností, tak prečo im nepriznať aj právo na demokratickú reprezentáciu?

Pokiaľ ide o spôsobilosť hlasovať efektívne – vieme povedať, či nie sú v tomto veku príliš ovplyvnení rodičmi? Keďže s nimi väčšinou stále žijú, dokážu voliť nezávisle podľa svojich záujmov?

Aby sme mohli odpovedať, museli by sme sa v prieskume pýtať naraz aj ich rodičov. No namietala by som, že ovplyvňovanie prebieha oboma smermi. Zvykneme si myslieť, že len rodičia ovplyvňujú deti, avšak aj deti môžu ovplyvňovať rodičov. Opäť môže byť príkladom klimatická zmena, ale aj vzťah k životnému prostrediu všeobecne alebo oblasť školstva a  vzdelávania.

Rozšírenia volebného práva na mladších členov rodiny teda môže spôsobiť i rozširovanie obzorov v rámci rodiny?

Áno, nesúhlas či rozdielny pohľad na vec u detí a u rodičov sú dôležité aspekty.

Spomenuli sme, že niektoré témy môžu byť pre mladých dôležitejšie, ako klimatická zmena či vzdelávanie. A to je ďalší argument, ktorý zaznieva v prospech zníženia volebného veku – že to môže ovplyvniť reálnu politiku. Politici budú venovať väčšiu pozornosť zlepšovaniu vzdelávacieho systému, environmentálnym témam, reformám s dlhodobejším efektom. Vidíte, že by k takejto zmene dochádzalo?

Otázka znie, kto reaguje na koho. Veľa výskumov hovorí, že politické strany reagujú na voličov a prispôsobujú im svoju ponuku. A potom je veľa takých, ktoré potvrdzujú opak. Podľa mňa sú oba pohľady do istej miery správne. Mladí voliči si môžu vyberať len zo strán, ktoré vo voľbách kandidujú a ak tieto nereflektujú ich potreby a témy, môže to byť jeden z prvých dôvodov, prečo nakoniec neprídu voliť.

Máme reprezentatívnu demokraciu – volíme si strany, ktorých poslanci by nás potom v parlamente mali zastupovať v sľúbených témach.

Ak strany vedia, že medzi voličmi pribudla nová skupina, ktorá chce, aby sa venovali niektorým témam, potom by ich mali a pokryť. A môže sa stať, že vzniknú nové strany.

Môžeme spomenúť konkrétny príklad, kedy sa politické strany v Rakúsku sústredili na témy významné pre mladých voličov a ako a či ich to ovplyvnilo?

V prvom rade musíme zobrať do úvahy, že skupina najmladších voličov je veľmi malá – môže teda získať nejakých voličov, no nevyhráte s nimi voľby. A to si politické strany tiež veľmi dobre uvedomujú. Práve to je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo je dôchodková reforma vždy silnejšou predvolebnou témou. Skupina voličov vo vyššom veku či voličov v dôchodkovom veku je jednoducho väčšia.

Ako vnímajú samotní 16 a 17 – roční to, že získali právo voliť? Vnímajú to ako posilnenie svojej pozície a pocitu že na ich názore záleží?

Vidíme, že mladí ľudia sú menej politicky cynickí. Sú presvedčení o tom, že dokážu veci zmeniť, že systém reaguje na ich požiadavky.

Starší voliči sú väčší politickí cynici a výrazne menej dôverujú tomu, že môžu veci meniť. To, či sa tento postoj mladých zmení, keď na ich potreby strany nebudú reagovať, alebo keď časom uvidia, že je náročné niektoré veci zmeniť – to je už iná téma.

Ak vnímajú právo voliť pozitívne, čím potom možno vysvetliť ich nižšiu účasť na voľbách?

Jedným z vysvetlení je, že mladí ľudia vnímajú participáciu na politike a príležitosť vyjadriť svoj názor oveľa širšie ako my. Venujú sa dobrovoľníctvu, chodia na protesty, podpisujú petície, zúčastňujú sa bojkotov, kupujú len niektoré produkty a iné cielene odmietajú a okrem toho chodia aj voliť. Toto všetko musíme brať do úvahy, keď sa rozprávame o účasti na voľbách. Niekedy sme príliš prísni voči mladým ľuďom, ale oni sú politicky aktívni aj v čase medzi dvoma voľbam.

Krajiny zatiaľ znižujú vek voličov na 16 rokov predovšetkým pri voľbách do miest a obci a do Európskeho parlamentu. Foto: Vox.eu

Keď Rakúsko schvaľovalo volebnú reformu, zaviedli sa zároveň zmeny v občianskom vyučovaní. Ako bolo vyučovanie posilnené a čím by sme sa mohli inšpirovať iní?

V Rakúsku systém nie je celkom ideálny, pretože občianske vyučovanie je v rámci škôl vzdelávacím princípom, ktorý má byť prítomný naprieč predmetmi. Samostatným predmetom je občianske vzdelávanie len v odborných školách, ktoré zabezpečujú praktickú prípravu na povolanie. Na prvý pohľad znie dobre, že v školách by mali učitelia začleňovať občianske vzdelávanie do každého predmetu, no v skutočnosti je to ťažko realizovateľné. O politike rozprávate predovšetkým na histórii, prípadne na hodinách jazyka, no pravdepodobne nie na hodine chémie. A zároveň to výrazne záleží od konkrétneho učiteľa. Keď táto téma učiteľa nezaujíma, jednoducho sa jej vyhne.

Môže sa stať, že niektorí 16 či 17 roční voliči ani nevedia ako funguje parlament?

Závisí od toho, v akej ste triede – môže sa to stať, ak ste v triede, kde učiteľa táto téma nezaujíma. Preto vždy hovorím každému, kto premýšľa o znížení veku voličov, že treba zároveň poskytnúť mladým

informácie. Ideálne je začať so vzdelávaním skôr, aspoň v 12 rokoch. A dôležité je sústrediť sa mladých aj pred voľbami a cielene ich informovať. Videli sme to počas druhých celonárodných volieb, ktoré sa konali potom, ako sme znížil vek voličov. Bolo to v roku 2013, kedy sa už pokladalo za samozrejmosť, že mladí ľudia sa zúčastňujú volieb. A  výsledky neboli také pozitívne, pretože narozdiel od prvých volieb, keď išlo o novinku, sa viac o týchto voličov a ich informovanie nestarali politické strany, ani školy, ani politici a ani médiá. Odrazilo sa to na poklese účasti.

Jednoducho – platí, že potrebujeme vzdelávať ľudí, aby boli demokratickými občanmi. A pravdepodobne by sme mali uvažovať aj o vzdelávaní starších voličov.

Máte v školách školské parlamenty, kde získavajú žiaci skúsenosť s voľbami?

Školy majú parlamenty a triedy si volia aj hovorcu triedy. Aj na národnej úrovni máme študenta – hovorcu študentského parlamentu.

Počas schvaľovania volebnej reformy poslanci vášho parlamentu v rozprave hovorili aj o obavách, že sa do škôl dostane politická kampaň. Ako chránite školy pred politickým marketingom?

Ide o to, ako vnímate a vyučujete občianske vzdelávanie, pretože jeho súčasťou je i to, že sa žiaci učia ako čítať noviny, ako používať sociálne médiá, ako rozpoznať. „fake news“, ktorým zdrojom informácii možno dôverovať a pod. Toto všetko nemá nič spoločné s politikou. Naopak, prelína sa to i s informáciami o zdraví či s rozvíjaním finančnej gramotnosti a tieto témy spolu vytvárajú dôležitú časť politického vzdelávania. Nie to, čo si myslia politici, že je občianskym vzdelávaním.

Mladí ľudia môžu mať tendenciu voliť „zelené“ strany, niektoré prieskumy naznačujú, že i krajne pravicové, a to sa často používa ako argument proti zníženiu veku voličov. Aká je vaša skúsenosť?

Dovoľte mi tejto argument otočiť – čo sa deje a ako reagujeme, keď zelených či krajnú pravicu volia starší voliči? Tiež hovoríme, že sa nechali zmanipulovať? Nikto by to nepovedal, pretože ide o starších

občanov a voličov. Tí jednoducho urobili vedomé rozhodnutie na základe svojich politických postojov k migrácii či k životnému prostrediu či k iným oblastiam. Keď to urobia mladí občania, tak povieme, že boli zmanipulovaní. Prečo? Nedôverujeme našim mladým, zatiaľ čo dôverujeme starším, že sa slobodne rozhodli, že krajne pravicové strany sú pre nich najlepšia voľba.

Toto je správanie, ktoré je veľmi neúctivé a bez rešpektu voči našim mladým ľuďom v zmysle – ak sa nesprávate tak, ako my chceme, tak ste nezrelí a nemali by ste mať právo voliť.

Keď hovoríme o vzdelávaní, tak v rozprave pri schvaľovaní reformy v Rakúsku odznela zaujímavá poznámka, že vzdelávanie mladých voličov nie je len zodpovednosť učiteľov, ale aj samotných politických strán („Je nevyhnutné vytvoriť vhodnú ponuku pre mladých ľudí, aby sme získali a podporili ich záujem o politiku a demokraciu.“ ) Zmenilo sa správanie či komunikácia po prijatí reformy vo vzťahu k mladým voličom?

Nestotožňujem sa s týmto výrokom, pretože politici predovšetkým „predávajú“ produkt. Hovoria voličom: tu je naša ponuka, ak sa prelína s vašimi preferenciami, voľte nás a my vás budeme reprezentovať. Úloha informovať o politike prináleží iným inštitúciám, napríklad v Rakúsku je to „Demokratiewerkstatt“, sídli v čerstvo zrekonštruovanom parlamente a poskytuje informácie deťom a mladým ľuďom o histórií, politickom systéme, o fungovaní demokratických inštitúcii a ich vzájomnej spolupráci.

Úžasný program ponúka špeciálne pre malé deti, ak budete mať príležitosť, choďte sa pozrieť. Využíva gamifikáciu, keď deti prostredníctvom hier pochopia zmysel politiky. A toto je úloha parlamentu, nie politikov.

Ak chce verejnosť navštíviť parlament na Slovensku, musí sa objednať vopred a koncom školského roka, keď sa organizuje najviac výletov, bola táto možnosť dokonca pozastavená – paradoxne, pre veľký záujem…

V Rakúsku do parlamentu môžete prísť kedykoľvek. Ponúka prehliadky, ale aj rôzne workshopy, no tie si treba zarezervovať vopred. Ak plánujete návštevu s celou triedou, tiež je lepšie si rezervovať termín, aby ste sa vyhli státiu v rade. Keď prebieha rokovanie, môžete ho sledovať z balkóna. A v budove sú aj tri reštaurácie s výhľadom, kde sa môžete ísť každý deň najesť

Ak rozširujeme volebné právo na ďalšie nové skupiny (po ženách či menšinách na mladých 16+), stáva sa demokracia reprezentatívnejšou?

Čím viac ľudí sa podieľa na demokratických procesoch, tým lepšie. Mladí ľudia sú súčasťou našej populácie, žijú tu a po istú hranicu ich áivot ovplyvňujú zákony, ktoré politici prijímajú.

Je zníženie volebného veku správny postup ako zastaviť klesajúcu účasť na voľbách? Toto sa často uvádza v literatúre ako argument a možný krok.

V Rakúsku máme celkom stabilnú volebnú účasť. Z dlhodobého pohľadu síce klesá, ale stále dosahuje zhruba 75 percent. V roku 2017 narástla na zhruba 80 percent a v roku 2019 opäť klesla. V 70- a 80-tých rokoch však dosahovala až 95 percent. No nevieme, čo by sa dialo, ak by sme volebný vek neznížili.

V Rakúsku prešlo zníženie volebného veku hladko, ľahko ho presadila vládna koalícia. V iných krajinách, ako napr. vo Veľkej Británii, zaň vedú mladí ľudia kampaň v uliciach. Zdroj: Vote at 16

Krajiny pristupujú k myšlienke znížiť volebný vek na 16 rokov rôzne. V mnohých túto zmenu žiadajú mladí ľudia prostredníctvom kampaní. V Rakúsku bol postup opačný – „zhora smerom dole“, keď s návrhom prišla vládna strana Sociálni demokrati (SD) a v parlamente získal hladko podporu ďalších strán. Čo viedlo SD k tomuto návrhu a ako

získali tak ľahko podporu?

Mladí občania vo veku 16 a 17 rokov už u nás v tom čase mohli voliť v regionálnych voľbách. SD boli najsilnejšou stranou vo vláde a prišli s týmto návrhom ako s jedným bodom v rámci širšej volebnej reformy (tá pokrývala nielen znížene veku pre aktívne volebné právo, ale aj zníženie veku pre právo byť volený na 18 rokov, voľby poštou, predĺženie volebného obdobia zo štyroch na päť rokov). Sociálni demokrati chceli znížiť volebný vek, Kresťanskí demokrati a Ľudová strana chceli predlžiť volebné obdobie. Takže volebná reforma bolo výsledkom rokovania strán.

Je to zaujímavé, pretože právo voliť v národných voľbách od 16 rokoch nie je uzákonené v žiadnej inej európskej krajine okrem

Rakúska a Malty.

Z našej perspektívy je teraz zaujímavé sledovať diskusie, ktoré o znížení volebného veku prebiehajú vo Veľkej Británii, Nemecku či Nórsku. V Rakúsku to diskusiu nevyvolalo.

Boli niektoré skupiny proti?

Vôbec nie. Samozrejme, vláda sa snažila, aby prvé voľby, v ktorých mohli 16+ voliť na národnej úrovni, boli úspešné. Investovali do informovania verejnosti, tvorby rozličných materiálov, do diskusií na

školách. No keď to vyšlo, už sa o tejto téme viac nediskutovalo a mladí voliči boli zase témou až v roku 2016 počas spomínaných prezidentských volieb.

Prečo nenasledujú príklad Rakúska iné krajiny?

Pravdepodobne to súvisí s nerešpektujúcim správaním k mládeži v tom zmysle, že mladým ľuďom neveríme alebo si myslíme, že ešte nie sú dostatočne zrelí. S tým, čo by mohli mladí voliči urobiť, ak by sme im dovolili voliť, sa spája veľa obáv. Oni ale nerobia nič zlé.

Okrem Rakúska ešte Malta umožňuje mladým 16+ voliť v národných voľbách a zároveň aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Nejde o diskriminujúci prístup, ak európskych poslancov v niektorých krajinách môžu voliť mladí 16+, zatiaľ čo ich rovesníkom v iných krajinách je toto právo odopreté? Nemala by sa v téme angažovať viac Európska únia?

To je otázka skôr pre právnika, no vidíme niekoľko pokusov v rôznych krajinách začleniť mladých do týchto volieb, naposledy Nemecko znížilo volebný vek na 16+ pre voľby do Európskeho parlamentu. Neurobili to však v prípade národných volieb.

Nemecká vládna koalícia deklarovala, že má záujem znížiť volebný vek na 16+ aj v národných voľbách…

… na to by však potrebovali zmeniť ústavu a takú väčšinu hlasov v parlamente nevedia nájsť. Kresťanskí demokrati (CDU) povedali, že to nepodporia. Vlastne nesúhlasili ani so znížením volebného veku pre voľby do EP, no v tomto prípade stačila na schválenie návrhu jednoduchá väčšina. Pri takomto riešení by som však bola opatrná, pretože nemeckí kolegovia, ktorí sa venujú výskumu v tejto oblasti zistili, že ak umožníte občanom voliť vo voľbách do EP či v regionálnych voľbách, no nie v národných, môže to mať negatívne dôsledky.

Aké?

Z dlhodobého hľadiska bude ich volebná účasť nižšia. Môže ísť o psychologický efekt – mladí občania vnímajú, že sú „dosť dobrí“ pre jedny voľby, no nie pre ďalšie. Zúčastnia sa tak prvých, no neskôr vynechajú tie ďalšie, čo sú práve národné voľby, ktoré všeobecne považujeme za dôležitejšie.

V Rakúsku sa zmena podarila „zhora dole“, keď ju presadili politici. Vo väčšine krajín vidíme opačný prístup, keď mladí ľudia spustili kampaň za zníženie volebného veku či demonštrujú pred parlamentom. Možno očakávať takéto aktivity v krajine, kde sa drvivá väčšina mladých ľudí cíti nevypočutá politikmi a všeobecne dospelými? Na Slovensku tento pocit deklaruje až vyše 80 percent stredoškolákov.

Keď už bol v Rakúsku znížený vek voličov a v Nórsku nie, pracovali sme s kolegami z Nórska na porovnávacej štúdií. U nich boli otázky v hypotetickej rovine „predstavte si, že máte právo voliť…“ a výsledky oproti Rakúsku boli rozdielne. Zdá sa, že situácia, keď sa volebné právo stane realitou, spôsobí zmenu v nastavení mysle mladých ľudí.

Treba byť preto veľmi opatrní, ak sa chceme opierať o prieskumy (ktoré hovoria o tom, či mladí ľudia chcú právo voliť – pozn. aut.), keď je otázka získania volebného práva len nereálnou hypotézou. Prečo by ma niečo také malo zaujímať, keď voliť nemôžem? Skúsenosť z Rakúska zatiaľ ukazuje, že ak je to raz reálna možnosť, si viac motivovaní získať ju.

Myslím si, že ak by ste na Slovensku znížili vek pre právo voliť, mladí ľudia by zmenili tiež svoj pohľad na inštitúcie, na samotný politický proces, pretože by to pre nich už nebola hypotetická téma.

Vidíme dlhodobé kampane za zníženie volebného veku vo Veľkej Británii, Francúzku, naprieč USA, ale aj v Nemecku. Stane sa v blízkej budúcnosti právo voliť v nižšom veku bežnou normou?

Stalo sa silne spolitizovanou témou. Veľa sa o tejto téme hovorí a keď sa pozrieme na to, ako dlho už tieto diskusie v niektorých krajinách trvajú, nie som veľmi presvedčená, že sa to čoskoro stane

realitou. Pravdepodobne budeme vidieť znižovanie volebného veku pri regionálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu. No pokiaľ ide o národne voľby, obavy sú veľké,

Florence Kelley, bojovníčka že právo žien voliť povedala známu vetu: “nikto nepotrebuje všetky práva plnoprávnych občanov viac ako ženy, ktoré pracujú a zarábajú.“ Môžeme dnes – v súvislosti s aktuálnymi témami ako je klimatická zmena, kríza duševného zdravia mladých, výzvy spojené s IT technológiami a umelou inteligenciou, s pokrokom v oblasti genetiky a medicíny, ale aj s rastom zadlženosti a otázkami spojenými s ekonomikou zacielenou na rast – povedať, že nikto nepotrebuje právo voliť tak silno, ako mladí ľudia, ktorí zdedia našu planétu?

Otázka znie – prečo nemajú volebné právo? Je ťažké nájsť argument proti, najmä ak si uvedomíme, že majú mnohé ďalšie práva a povinnosti. Napriek tomu by som asi nepoužila paralelu s rozšírením volebného práva na ženy, ktoré predstavujú 50 percent populácie a odopieranie tohto práva v ich prípade stálo len na argumente akým je pohlavie. Preto by som sa skôr pýtala – čoho sa bojíme? Myslím si, že sa v prípade mladých ľudí bojíme, že urobia niečo, čo nevieme predvídať, že urobia.

Keď je limitáciou najmä strach, existuje po takmer 15 rokoch volebného práva pre 16+ v Rakúsku, akýkoľvek dôvod, prečo by sme sa mali

báť?

Nie, nie je nič, z čoho by treba mať obavy. Naopak – je tu priestor urobiť tento krok ešte lepšie a sústrediť sa na oblasť vzdelávania. Treba začať so vzdelávaním mladých ľudí ešte skôr ako v 16 rokoch.

A krajina si musí uvedomiť, že pred každými voľbami je treba vždy investovať trochu úsilia do angažovania mladých a ich informovania.

Andrea Hajdúchová, Vladimír Settey, OZ Dajme deťom hlas

1.9.2023