Veľkorysosť moderny nespočívala len v návrhu budovy, ale aj v úprave okolia a v zasadení do priestoru, upozorňujú obaja architekti. „Prírodné prostredie bolo nielen rozptylovým priestorom v prestávkach voľnočasových a odborných podujatí, ale bolo priamo miestom výskumných aktivít mládeže s prírodovedným zameraním. V oboch prípadoch deti a mládež získavali pozitívny vzťah k prírode a jej ochrane,“

hovorí Eva Kráľová z FAD STU. Budova v Karlovej Vsi je dôkazom tohto modernistického prístupu. „Iuventa stojí na lukratívnom mieste na hranici bratislavských mestských častí Dúbravka a Karlova Ves, v jej blízkosti vidíme stavebný boom a tlak na výstavbu. Štát by mal tento priestor strážiť aj kvôli zeleni, ktorej zachovanie hrá v meste dôležitú úlohu v boji so zmenou klímy,“ hovorí a dodáva, že budova, tak ako to bolo v moderne zvykom, plnila viaceré funkcie – sú tu dve divadlá, klubovne, plaváreň, ubytovňa, sály pre šport. „Iuventa tak môže slúžiť všetkým skupinám obyvateľov,“ hovorí.

V realite však Iuventu stále viac okliešťujú pozemky v rukách súkromných vlastníkov. „Predaj pozemkov v okolí naruší veľkorysosť stavby a rozbije areál,“ upozorňuje Peter Szalay zo SAV. Budova Iuventy by pritom podľa neho mohla vďaka kvalitným materiálom slúžiť ešte dlhý čas, aj na zateplenie by stačilo zložiť kamenné obloženie a pri tej príležitosti ho vyčistiť.

V okolí je tlak na výstavbu

Už dnes stoja nad budovou nové rodinné domy, majiteľov majú aj pozemky tesne nad centrálnou budovou, ktoré sú už súčasťou areálu. „Vydržaný“ bol pozemok pod Iuventou a tri rôzne eseróčky si delia pozemky naľavo od Iuventy v smere k letnému kúpalisku, pozemky nad Iuventou a nad zrekonštruovanou bikrosovou dráhou, ktoré už zasahujú do lesa na Sitine. Všetky tri spoločnosti (JUVEN spol. s.r.o, BAUREA spol. s.r.o., P.G. Development Group, spol. s.r.o.) spájajú v obchodnom registri rovnaké mená Patrik Geržo a Dušan Fašiang. Meno Patrik Geržo sa sporadicky objavuje v médiách, v minulosti napr. v súvislosti so zvláštnou výmenou lukratívnej budovy v centre Bratislavy za nedostavanú budovu v Petržalke za éry primátora Andreja Ďurkovského.

Najnovšie Mestský úrad v Karlovej Vsi vydal stavebné povolenie na novostavbu “ateliéru s bytmi” v tesnom susedstve s ubytovňou Iuventy.

„Tlak na výstavbu vnímame v celom katastri Karlovej Vsi okolie Iuventy nevynímajúc,“ reaguje Miroslav Špejl z komunikačného referátu Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Karlova Ves. Vysvetľuje, že výstavbu na danom mieste povoľuje územný plán Bratislavy, stavebníci mali v roku 2017 povolenú stavbu polyfunkčného objektu – ateliéru s prechodným ubytovaním a v roku 2022 doplnkovú stavbu záhradného pavilónu, ktorej účel je definovaný ako voľnočasové aktivity.

„V zmysle územného plánu ide o prípustný spôsob využitia územia a pokiaľ stavebník získal všetky potrebné súhlasné stanoviská dotknutých orgánov, stavebný úrad je povinný takúto stavbu povoliť,“ dodal. MČ Dúbravka hovorí, že lokalita od Iuventy smerom k Rosničke je podľa platného územného plánu Bratislavy vyhradená pre šport a voľný čas. Stavby, ktoré sa tu nachádzajú, sú nepovolené a úrad vedie konania o ich dodatočnom povolení či odstránení.

Sklobetón je súčasťou každého schodiska v budove – aj v hlavnom vstupe aj únikových schodísk. Interiér budovy je tak osvetlený prirodzeným svetlom. Väčšina stropov je dnes prekrytá sádrokartónom. FOTO: DDH

Aj Ekoiunventa ostáva bez detí a mladých

Scenár „rozbitia areálu“ je dobre známy z príbehu budovy s rovnakou funkciou v centre Bratislavy – Domu mládeže „Ekoiuventy“ na Búdkovej ceste, ktorú ministerstvo školstva pre verejnosť uzavrelo v roku 2003. Občianski aktivisti dlho upozorňovali na to, že pozemky v okolí Ekoiuventy získali súkromní investori.

V roku 2015 sa z budovy vysťahovali úradníci ministerstva školstva a následne štát prišiel aj o prístupovú cestu do areálu. „Prípad Mičurin (Ekoiuventa) sa stáva zaujímavým precedensom. Vďaka pochybným reštitúciám ľudia získajú majetky okolo štátnej budovy a zablokujú k nej prístup. Štát si to najskôr nevšíma a nakoniec skonštatuje, že sa do vlastnej budovy môže dostať len vtedy, ak mu to niekto dovolí,“ komentovala situáciu Sabina Barborjak z OZ Hrad-Slavín.

Ministerstvu v roku 2016 doručili petíciu s dvoma tisíckami podpisov, ktorá žiadala zachovanie Mičurina ako priestoru pre voľnočasové aktivity. Doteraz sa to nestalo, hoci ministerstvo v tom čase avizovalo, že by sa do Ekoiuventy mohli presunúť staromestské centrá voľného času a dokonca vznikla pracovná skupina, ktorej cieľom bolo vrátiť areálu život. Odhad dokončenia rekonštrukcie a sprístupnenia verejnosti bol rok 2019. Ministerstvo školstva nám ešte pred výmenou ministrov na otázku, aký má zámer s Ekoiuventou a kedy bude opäť slúžiť deťom neodpovedalo, len napísalo, že „momentálne prebiehajú sanačné práce na národnej kultúrnej pamiatke a potrebné rekonštrukcie.“ Pod vedením súčasného ministra odpoveď potvrdilo.

Ekoiuventa v centre Bratislavy je národnou kultúrnou pamiatkou. Deti a mladí sa do nej doteraz nevrátili, Foto: OZ Hrad Slavín

Unikátna, ale prázdna

Budova Ekoiuventy bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) v roku 2016 rozhodnutím Pamiatkového ústavu SR, odborný posudok ku konaniu o vyhlásení Ekoiuventy za NKP písala Eva Kráľová z FAD STU. Budova má podľa neho historickú hodnotu, vzhľadom na úlohu, ktorú plnila od svojho vzniku, urbanistickú, architektonickú a tiež spoločenskú hodnotu, keďže „bola jej výstavba realizovaná v období, keď sa štát boril s úlohami povojnového budovania hospodárskej infraštruktúry a zabezpečenia základných potrieb ako bývanie a stravovanie, no predsa sa rozhodol vytvoriť optimalizované podmienky pre mladú generáciu, aby sa mohla zážitkovou formou vzdelávať a rozvíjať v oblastiach, ktoré sú dôležité pre pokrok spoločnosti akéhokoľvek politického zriadenia.“

Z architektonického hľadiska je stavba unikátna kompozíciou inšpirovanou gréckymi chrámami so stĺporadím, ktoré však autor neprevzal tak, ako to bolo v tom čase zvykom, ale uplatnil invenčný prístup pri tvare stĺpov, ich farebnosti a pri dekoračných prvkoch. Symbolika chrámu odkazovala i na funkciu budovy, ktorá mala „zušľachťovať telo a ducha mládeže.“ „Ekoiunveta je architektonicky jedinečná budova. Takto riešené tvaroslovie nebolo použité na žiadnej inej stavbe z obdobia 50. rokov, a to nielen v Bratislave, ale ani inde na Slovensku,“ hovorí Kráľová.

Vďaka tlaku verejnosti funguje v Ekoiuvente letné kúpalisko, ktoré spúšťa prevádzku vtedy, keď sa zatvorí plaváreň v Iuvente na Karloveskej ulici – napriek tomu, že aj plaváreň v „karloveskej Iuvente“ bola navrhnutá ako celoročná – okná na celej jednej stene ústia na terasu, ktorá je dnes zanedbaná. V lete OZ Hrad-Slavín organizuje v amfiteátri Ekoiuventy premietanie filmov.

E. Kráľová viedla na Fakulte architektúry a dizajnu STU aj záverečnú diplomovú prácu zameranú na možnosti využitia a alternatívny prístup do areálu. V prípade, že majitelia prístupovej cesty neumožnia jej použitie, návrh počítal s výťahom z hlavnej cesty a lávkou nad terénom. V práci autorka Lucia Kovárová upozorňuje na minimálne možnosti zmysluplného trávenia voľného času v exteriéri i interiéri v Starom Meste v centre Bratislavy.

Úpadok Iuventy

Štát sa chcel Iuventy na Karloveskej ulici už v minulosti „zbaviť“ – v roku 2011 ju zaradilo ministerstvo školstva do zoznamu prebytočných zariadení, ktoré chce predať.

Keď z budovy odišiel posledný väčší nájomca škola QSI, ministerstvo vydalo pokyn, aby príspevková organizácia ďalšieho nájomcu ani nehľadala.

Ako sa píše vo výročnej správe Iuventy z roku 2018: “Pokles schopnosti organizácie tvoriť vlastné zdroje bol spôsobený ukončením nájomného vzťahu ku koncu roku 2017 s dlhoročným nájomcom, ktorý od roku 1997 prevádzkoval v priestoroch IUVENTY školské zariadenie. Od januára 2018 sú uvoľnené priestory na základe pokynu zriaďovateľa neprenajaté, čo má dopad na možnosť napĺňania príjmovej časti rozpočtu.“

Štát týmto rozhodnutím zmenil ziskové hospodárenie na stratové (v roku 2017 ešte Iuventa vykázala zisk 445-tisíc eur, v roku 2018 už stratu 165-tisíc eur). Posledná výročná správa za rok 2021 udáva kladný výsledok, avšak najmä vďaka dodatočnému financovaniu z ministerstva školstva. Iuventa hospodárila s financiami takmer 3,3 milióna eur, no vlastné príjmy z prenájmu predstavovali zlomok – len 124-tisíc eur. Hoci sa prenajíma len zlomok priestorov, Iuventa v decembri 2019 podpísala rámcovú zmluvu na stráženie počas troch rokov za 235-tisíc eur, čo je takmer 80-tisíc eur ročne.

V priestoroch Malého divadla už 40 rokov skúša Biele divadlo, Veľké divadlo si prenajíma teraz J. Ďurovčík a Slovenské divadlo tanca. Foto: Iuventa – Slovenský inštitút mládeže

Iuventa dnes ponúka len krátkodobé prenájmy a len menšej časti priestorov, predovšetkým plavárne, divadla, dvoch tanečných sál či konferenčnej miestnosti. Veľkú sálu si prenajíma Ján Ďurovčík so Slovenským divadlom tanca, v menšej skúša Biele divadlo, ktorým počas takmer 40-ročnej histórie prešlo viac ako dvetisíc mladých ľudí. Založila ho herečka a divadelníčka Nina Zemanová. Členmi boli viaceré herecké osobnosti, napr. Diana Mórová či Marek Majeský. Súčasný riaditeľ Bieleho divadla Michal Paulovský hovorí, že by sa vedeli venovať väčšiemu množstvu detí aj dospelých, keby si mohli za rozumnú cenu prenajať aj ďalšie priestory. „Vedieme rôzne skupiny neprofesionálnych hercov so záujmom o divadlo, ktorí túžia stáť na

javisku a realizovať sa. Priestor komunikovať prostredníctvom divadla dávame už deťom od sedem rokov, cez tínedžerov až po dospelých. Aktuálne sú napriek vysokému záujmu naše kapacity limitované v dôsledku nedostatočnej ponuky priestorov. Zároveň nás mrzí, že nevieme nájsť adekvátny priestor pre plánovaný projekt, ktorý by poskytol hereckú príležitosť aj pre telesne či zrakovo znevýhodnených, ktorí majú v tomto smere špecifické potreby,“ hovorí Paulovský.

Tento rok získala Iuventa po dlhom čase väčšieho nájomcu – v septembri tu školský rok otvorilo elokované pracovisko siete škôl Felix, ktoré zakladal súčasný minister školstva Ján Horecký.

Okolie budovy ale upadá, ihriská sú zanedbané, zrekonštruovaná bola minulý rok len bikrosová dráha, ktorá bývala v 90. rokov veľmi populárna. Obnovená bola z iniciatívy Kaktus Bike Team Bratislava, IUVENTY – Slovenského inštitútu mládeže a mestských častí Karlova Ves a Dúbravka, pretože ako píšu vo vyhlásení: “Zvýšený záujem o cyklistiku naráža na problém nedostatku cyklistickej infraštruktúry. Deťom chýba špecializovaný priestor, kde môžu bezpečne rozvíjať pohybový talent.“

Navrhujeme vyhlásenie za pamätihodnosť

V budove príspevková organizácia Iuventa – Slovenský inštitút mládeže Iuventa organizovala predmetové olympiády a  vzdelávanie pracovníkov z mládežou. K 1. júla 2022 bola zlúčená s ďalšími organizáciami pod nový Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM), do ktorého správy prešiel aj majetok vrátane budovy. V hre je aj možnosť, že sa z budovy na Karloveskej vysťahujú i zamestnanci. „V súčasnosti prebieha reorganizácia priamo riadených organizácií v rezorte aj z pohľadu umiestňovania zamestnancov a až po jej ukončení bude ucelený prehľad, ako sa následne bude nakladať s priestormi v budove na Karloveskej ulici,“ odpovedalo ministerstvo.

Mestské časti, na ktorých hranici Iuventa stojí, by privítali, keby slúžila pôvodnému účelu – teda deťom. „Karlova Ves si uvedomuje nevyhnutnosť práce s mládežou a čo najširšej ponuky voľnočasových aktivít a uvítali by sme využitie budovy na účel, na ktorý bola pôvodne určená. Disponuje atraktívnymi priestormi vrátane divadelnej sály alebo plaveckého bazéna. Medzitým však zasiahol zub času a budova potrebuje značné investície na rekonštrukciu.“ Iniciatívu smerom k ministerstvu školstva mestská časť nevyvíja.

Dúbravka s ministerstvom komunikovala po vypuknutí vojny na Ukrajine a navrhla využitie budovy na vzdelávacie centrum pre deti. „Prikláňame sa k zachovaniu účelu (budovy), to znamená využitia najmä pre mládež. Z nášho pohľadu by bolo dobré, aby sa zveľadilo najmä okolie Iuventy, ktoré by mohlo byť dostupné pre našich obyvateľov v podobe ihrísk, parku, oddychovej zóny a podobne,“ povedal Peter Húska z tlačového odboru MČ Bratislava-Dúbravka. Na schodisku pred budovou organizuje počas hodov Dúbravka preteky „Cez hody na schody.“

Baletná sála patrí k tým priestorom, ktoré sa prenajímajú, avšak väčšinou ide o krátkodobé prenájmy na limitovaný počet hodín v mesiaci. Foto: Iuventa

V Iniciatíve Dajme deťom hlas sme presvedčení, že budova Iuventy vzhľadom na svoju historickú, spoločenskú aj architektonickú hodnotu má byť zaradená medzi pamätihodnosti mesta. Návrh na zaradenie do zoznamu zasielame Mestskému ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. Veríme, že i tento krok podporí diskusiu o nutnosti rozvíjať možnosti pre zmysluplné trávenie voľného času detí a mladých ľudí. Tí nám totiž opakovane a dlhodobo hovoria, že sa cítia prehliadaní a že dospelí a lídri ich názor neberú na vedomie (napr. Rada mládeže, 2020: „až 73 % mladých nad 15 rokov rozhodne či skôr súhlasí s výrokom „politici sa o mňa nezaujímajú“ či Iuventa a CVEK, 2021 „až 69,5 % stredoškolákov hovorí, že mladí nie sú v spoločnosti vypočutí, že

ch názory na spoločnosť, politikov a dospelých nezaujímajú.“)

Najmä starší žiaci a stredoškoláci hovoria o nedostatku možností na bezpečné trávenie voľného času, komunikujú potrebu vytvárať bezpečné priestory – klubovne (príp. knižnice otvorené aj cez víkendy), kde sa môžu stretávať s rovesníkmi, rozprávať sa, zapojiť do zaujímavej aktivity, vypočuť si dobrú prednášku. Potreba venovať pozornosť zmysluplnému tráveniu voľného času sa znásobila po pandémii, keď sa tri školské roky starší žiaci a stredoškoláci dohromady 12 mesiacov nedostali do škôl a značnú časť z toho ani na športoviská.

Situácia sa odrazila na fyzickom zdraví a náraste obezity a na duševnom zdraví detí (NCZI, 2021 – rast samovrážd a samovražedných pokusov), raste závislostí, ale aj prejavoch šikany či násilia medzi mladými. Kompenzáciami strát, ktoré deti a mladí ľudia utrpeli, vláda nevenuje pozornosť. Jediným návrhom zameraným na podporu zmysluplného trávenia voľného času bolo „krúžkovné“, ktoré bolo od počiatku v navrhovanej forme nerealizovateľným opatrením. Zablokovalo však dôležitú diskusiu o spôsobe, akým môžeme odčiniť dlh, ktorý voči deťom a mladým ľudom máme v oblasti mimoškolského rozvoja, podpory talentov, neformálneho vzdelávania a trávenia času. K tejto diskusii sa musíme vrátiť a prinášať na stôl reálne riešenie. Mladí ľudia potrebujú vidieť, že dospelí dokážu prinášať konkrétne a zmysluplné riešenia, inak môže ich frustrácia a hnev narastať, varujú psychológovia.

Andrea Settey Hajdúchová

12.5.2023