Mladých ľudí priamo ovplyvňuje politika, a to nielen v prípade vzdelávania a rozvoja talentu či v starostlivosti o zdravie, udržateľnú budúcnosť a životné prostredie, ale aj pokiaľ ide o výkon spravodlivosti či v neposlednom rade o fiškálnu politiku štátu.

Do dosiahnutia 18 rokov však nemajú u nás právo politiku ovplyvňovať, hoci im zákony priznávajú iné dôležité práva a zodpovednosť, dokonca aj napr. trestoprávnu zodpovednosť. História volebného práva je zápasom za čo najinkluzívnejšie volebné právo, ktoré patrí všetkým občanom bez ohľadu na pohlavie či rasu. Teraz je čas pozrieť sa na volebné právo z ďalšej perspektívy – z pohľadu obmedzenia na základe veku. Niektoré krajiny už k zníženiu volebného veku na 16 rokov pristúpili, v ďalších prebieha intenzívna diskusia. Na Slovensku sa mladí ľudia cítia prehliadaní, v prieskumoch deklarujú, že sa cítia nevypočutí a v ďaleko väčšej miere ako v iných európskych krajinách krajinu opúšťajú kvôli vízii lepšieho vzdelania a uplatnenia.

Je nevyhnutné zmeniť našu krajinu tak, aby bola pre mladých atraktívna, preto je dôležité ich počúvať a umožniť im ich svoj hlas vyjadriť aj vo voľbách.

Volebné právo detí a mladých ľudí vo svete

K znižovaniu veku pre právo voliť z 21 na 18 rokov dochádza vo svete masívne po 2. svetovej vojne, pričom prvou krajinou bolo v roku 1946 práve Československo. Argumentom pre zníženie veku pre právo voliť boli práve vojnové skúsenosti, keď sa mladí ľudia pod 18 rokov mohli a museli zúčastňovať bojov, no vo svojich krajinách nemali právo podieľať sa na voľbách a ovplyvňovať politiku.

Vek 18 rokov je dodnes najrozšírenejší pri uplatňovaní práva voliť, no v 20. storočí sa stále viac diskutuje o znížení na 16, prípadne na 15 rokov.

Prvou krajinou na svete, ktorá znížila v Ústave vek pre právo voliť na 16 rokov bola Brazília, a to ešte v roku 1988. V Európe bolo prvou krajinou, ktorá znížila vek pre uplatnenie volebného práva v národných voľbách na 16 rokov Rakúsko, a to už v roku 2007, pričom už predtým takýto vek bol realitou v lokálnych voľbách v niektorých regiónoch. Návrh na zníženie volebného veku podporili všetky strany zastúpené v parlamente a vyjadrili sa k ňom v rozprave pozitívne. Druhou krajinou, ktorá tento krok urobila v roku 2013 na národnej úrovni je Malta, avšak viaceré európske krajiny k tomuto rozhodnutiu pristúpili na úrovni svojich regiónov (napr. Veľká Británia, Nemecko).

Požiadavka na právo voliť zaznieva v rôznych častiach sveta stále intenzívnejšie, a to od mladých aktivistov a aktivistiek, ktoré sa angažujú v rôznych oblastiach od riešenia klimatickej krízy, cez boj za lepšie vzdelávanie a boj s chudobou a, najmä v USA, po boj obmedzenie vlastníctva zbraní. („Sme pripravení a ochotní podieľať sa na demokracií, zníženie volebného veky na 16 rokov by znamenalo vyjadrenie rešpektu voči našim hlasom a našej angažovanosti.“ David Hogg, mladí aktivista za obmedzenie vlastníctva zbraní).

No k požiadavke na zníženie volebného veku sa stále viac hlásia aj politici, ktorí ho opakovane v niektorých krajinách navrhujú, no zatiaľ neúspešne (Austrália, Kanada, Island, Nový Zéland – kde mladí aktivisti dosiahli v roku 2022 rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý vyhlásil, že volebné právo od 18 rokov nie je v súlade s právo na nediskrimináciu, ale aj Veľká Británia – kde v Škótsku či vo Walesu už môžu vo voľbách voliť mladí od 16 rokov, alebo aj Írsko). Najnovšie sa k podpore zníženiu volebného veku na 16 rokov prihlásila vláda v Nemecku, ktoré už má v niektorých regiónoch vek pre účasť vo voľbách zníženiu na 16 rokov. V novembri 2022 nemecký Bundestag podporil vládny návrh znížiť vek pre voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú už v roku 2024. Vládna koalícia však nemá dostatok hlasov, aby túto zmenu presadila aj pre národné voľby. V USA je zníženie volebného veku tiež už dlhodobo súčasťou kampaní mnohých organizácii, návrhom sa zaoberali niektoré zo štátov a miest USA a v roku 2020 sa k podpore pre zníženiu volebného veku na 16 rokov prihlásil po prvý raz aj jeden z kandidátov na prezidenta Andrew Yang.

Aj na Slovensku sa už objavil návrh na zníženie volebného veku na 16 rokov, do parlamentu ho predložil v roku 2015 poslanec OĽaNO Jozef Viskupič, no nespájal sa s nijakou podpornou a vysvetľujúcou kampaňou a nezískal podporu. Na Slovensku majú mladí ľudia možnosť pred voľbami voliť prostredníctvom projektu Študentské voľby, ktorý sa stretáva s pozitívnym ohlasom. „Minimálne za mňa som veľmi spokojný s priebehom volieb. Prvýkrát som aspoň na chvíľu cítil, že môžem v tejto krajine zmeniť niečo k lepšiemu, pretože sám ešte nemám volebné právo.“, hovorí jeden z účastníkov na webe studentskevolby.sk

Európska únia má ambíciu „dať európskej demokracií nový impulz a zapojiť do volieb nové generácie.“ V marci 2022 Európsky parlament dosiahol kompromis o voľbách do EÚ, ktorý zahŕňal zníženie vekovej hranice pre účasť vo voľbách na 16 rokov pre všetkých členských štátoch, ak členské štáty nerozhodnú inak. 

Dohovor OSN o právach dieťaťa priznáva deťom a mladým ľudom do 18 rokov právo slobodne formulovať a vyjadrovať svoje názory vo všetkých záležitostiach, ako aj slobodu prejavu. Dohovor nepriznáva mladým ľudom priamo volebné právo, no mnohé krajiny aj v jeho duchu a na základe jeho obsahu začali vytvárať inštitúcie počnúc detským ombudsmanom až po školské, mestské či národné mládežnícke parlamenty. Tieto parlamenty vznikajú už i na Slovensku. Hoci dohovor priamo nehovorí o volebnom práve, všíma si situácie, akou je napr. tá vo Veľkej Británii, kde mladí aktivisti opakovane a dlhodobo žiadajú zníženie volebného veku na 16 rokov a ich volanie nie je vypočuté. Výbor dohovoru preto v správe v roku 2016 okrem iného napísal, že si „všimol zvyšujúce sa požiadavky mladých na právo voliť od veku 16 rokov a aj to, že v Škótsku sa volebný vek už znížil a 16 rokov pre voľby do miestneho parlamentu. Výbor vyzýva zmluvný štát a predstaviteľov administratívy, aby s deťmi a mladými viedli diskusiu o znížení volebného veku.

Argumenty pre zníženie volebného veku

Mladí sú schopní zodpovedne si vybrať vo voľbách a dokážu robiť efektívne volebné rozhodnutia. Vek 16 rokov je ideálny na vytváranie si skúsenosti a zvyku voliť.

Krajiny, ktoré rozšírili volebné právo aj pre 16- a 17-ročných voličov nemajú s touto zmenou negatívne skúsenosti, ktoré by ich nútili pristúpiť k prehodnoteniu. „Naše dáta ukázali, že funguje dobre – mladí voliči vedia, ktorá strana či politici sú im najbližší a volia podľa svojich preferencií, nie iba z nejakého rozmaru. Takže z pohľadu demokracie a reprezentácie neexistuje argument proti priznaniu volebného práva 16 a 17-ročným, pretože čím skôr majú možnosť sa zapojiť, tým je ich veková skupina lepšie reprezentovaná – špeciálne pri témach, ktoré sú pre nich dôležité. Klimatická zmena je opäť dobrým príkladom,“ hovorí Sylvia Kritzinger z Viedenskej univerzity, ktorá sa dlhodbo venuje výskumu volebného správania mladých ľudí.

Mladí sú aktívni a angažovaní. Je nespravodlivé vylučovať ich z ovplyvňovania politík, ktoré ovplyvňujú ich samých.

Mladí ľudia opakovane potvrdzujú, že nie sme spravodliví, ak im odopierame právo rozhodovať o tom, kto bude riadiť krajinu a prijímať rozhodnutia, ktoré ovplyvnia predovšetkým ich život a budúcnosť. Dospievajúci sa vždy zapájali a stále intenzívne zapájajú do dôležitých udalostí v spoločnosti. V novembri 1989 a aj počas zhromaždení za slobodu v modernej histórii samostatného Slovenska nestáli na námestí len ľudia nad 18 rokov, ale aj stredoškoláci a stredoškoláčky. Tí sa dnes angažujú v mnohých ľudskoprávnych či environmentálnych hnutiach, najvýraznejšie v tých, ktoré žiadajú riešenie príčin a  dôsledkov zmeny klímy, rovnocenné práva pre menšiny či bojujú proti fašizmu. Mladí realizujú dobrovoľnícke aktivity, rozbiehajú vlastné startupy, kampane a sociálne projekty. Vo väčšine miest už fungujú mládežnícke parlamenty a v školách školské parlamenty. Vďaka ním i vďaka dlhej tradícii občianskeho vzdelávania na školách študenti a študentky nadobúdajú občianske zručnosti, volia a poznajú zodpovednosť za svoju voľbu.

V čase technologických, demografických a klimatických zmien je nutné, aby boli v rozhodovaní zastúpené aj záujmy mladých ľudí. Mladí ľudia vnímajú tieto zmeny, od detstva majú lepšie zručnosti a dokážu pracovať s mnohými nástrojmi lepšie ako ich rodičia (jazyky, technológie, Internet, IT, financie, …), rovnako dnes dostávajú environmentálne vzdelávanie, majú vedomosti o udržateľnom správaní, a v tomto duchu chcú spolurozhodovať o budúcom vývoji spoločnosti.

Frustrácia z prehliadania potrieb a názorov mladej generácie je u nás obrovská a negatívne ovplyvňuje krajinu a jej budúcnosť.

Deti a mladí dospievajúci sa cítia v našej krajine nevypočutí a situácia sa stále zhoršuje. Frustráciu mladých ľudí z nezáujmu o ich názory a z nemožnosti ovplyvniť rozhodovanie o vlastnej budúcnosti potvrdzujú viaceré prieskumy. Takmer 80% stredoškolákov si myslí, že mladí nie sú v našej spoločnosti dostatočne vypočutí. Viac ako 90% je presvedčených, že spoločnosť by ich mala viac počúvať, pretože ich hlas je dôležitý (Iuventa a CVEK, 2021). Za posledných 15 rokov opustilo Slovensko už vyše 300-tisíc mladých ľudí, pretože sú nespokojní nielen so vzdelávacími inštitúciami, ale aj so spravovaním spoločnosti. Podľa reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (2021) až päťdesiat percent mladých vysokoškolákov i absolventov VŠ uvažuje o odchode zo Slovenska. Dôvodom je nízka životná úroveň, nedostatočná ponuka pracovných príležitostí či deficity v sociálnom systéme, ale aj nefunkčné štátne a verejné inštitúcie, ktoré sú druhým najzávažnejším

dôvodom na odchod zo Slovenska.

Prehliadanie potrieb detí a mladých ľudí sa prejavuje v rôznych oblastiach od zdravotníctva cez sociálne služby, vzdelávanie, rozvíjanie talentov, až po oblasť ochrany životného prostredia či fiškálnu politiku štátu. Ignoranciu potrieb detí a mladých v poslednom období v plnej miere odhalila u nás aj pandémia covidu. Zaradili sme sa medzi lídrov v obmedzeniach a izolácii detí a mladých ľudí a zároveň medzi krajiny, ktoré neprejavili snahu zmapovať dopady na vzdelávanie, rozvoj talentov, trávenie voľného času, na duševné a fyzické zdravie detí a mládeže a prijať kompenzačné opatrenia.

Máme v krajine dlhú tradíciu v rozširovaní volebného práva ako aj v občianskom vzdelávaní.

Európska únia podporuje znižovanie veku aktívneho volebného práva, niekoľko krajín už znížilo vek voličov pre európske, národné či regionálne voľby (Rakúsko, Malta, Nemecko, Belgicko, …).

U nás je volebné právo mladým ľuďom pod 18 rokov stále odopierané. Práve Československo má pritom silnú demokratickú tradíciu nielen v rámci Európy, ale aj sveta pokiaľ ide o rozširovanie volebného práva. Československá republika patrila po svojom vzniku v roku 1920 medzi prvé krajiny sveta, ktoré priznali volebné právo ženám. Povojnová ČSR bola dokonca prvou krajinou na svete, ktorá v roku 1946 znížila vek pre volebné právo z 21 na 18 rokov. Nie je dôvod, aby sme nepokračovali v demokratickej tradícii a nezaradili sa medzi krajiny, ktoré právo voliť posunú do nižšieho veku.

(Česko)Slovensko má i veľmi dlhú históriu občianskeho vzdelávania, ktorá siaha rovnako už do dôb prvej republiky. Úlohou občianskeho vzdelávania bolo už vtedy pripraviť ľudí na život v demokratickej republike po zániku monarchie. (Rozhovor E. Mistrík, PdF UK, 2023). Občianska náuka v školských osnovách pretrvala a v dnešnej podobe je jej úlohou práve príprava mladých ľudí na život v spoločnosti, vrátane poznania a zodpovedného uplatňovania svojich práv, vrátane občianskych a politických.

Slovensko sa zapája do Medzinárodnej štúdie ICCS, ktorá testuje u žiakov znalosti z občianskej výchovy a analyzuje množstvo dát týkajúcich sa občianskej výchovy a občianstva. V priebehu roka 2023 majú byť zverejnené výsledky posledného zberu dát z 2021. Posledné dáta zverejnené v roku 2010, ktoré zisťovali postoje žiakov 8. ročníkov ZŠ a 4. ročníkov osemročných gymnázií (3163 žiakov) ukázali nadpriemerné občianske vedomosti. Žiaci mali široké poznatky o zastupiteľskej demokracii, poznali spôsoby, akými môžu byť inštitúcie a právne predpisy použité na ochranu a podporu hodnôt a princípov spoločnosti, poznali úlohu občanov ako voličov v zastupiteľskej demokracii a vplyv, význam a prejavy aktívneho občianstva. (NUCEM, Medz. štúdia o občianskom vzdelávaní a výchove k občianstvu ICCS, 2010).

Od roku 2016 dáva stredoškolákom a stredoškoláčkam možnosť vyskúšať si uplatňovanie volebného práva projekt Študentské voľby. V pamäti verejnosti zostal predovšetkým prvý ročník, kedy výsledky naznačili náklonnosť k extrémistickej strane, v ďalších voľbách však mladí ľudia veľkú pozornosť venovali stranám, ktoré zosobňovali zmenu smerovania, ich voľba kopírovala výsledky skutočných volieb. V prezidentských voľbách by volili prezidentku, v župných a komunálnych sa zhodli v mnohých krajoch s voličmi (napr. Bratislavský, Banskobystrický, Žilinský, Košický), no v niektorých – Nitriansky, Trenčiansky, Trnavský, by podporili zmenu. (studentskevolby.sk)

Mladým ľuďom priznáva naša legislatíva vo veľa oblastiach zodpovednosť, no nepriznáva im volebné právo.

Volebné právo od 15 či 16 rokov je mladým u nás odopierané, napriek tomu, že im legislatíva kladie na plecia ešte v skoršom veku iné práva a najmä zodpovednosť. Trestnoprávnu zodpovednosť majú u nás mladí ľudia od 14 rokov a každoročne je u nás trestne stíhaných zhruba 1500-2000 mladých ľudí, z toho značná časť vo veku 14-15 rokov. V roku 2022 bolo napr. začaté trestné stíhanie voči 1753 mladistvým osobám, z toho 756 bolo vo veku 14-15 rokov. (Ročenka Generálnej prokuratúru SR). Mladí dospelí pod 18 rokov uzatvárajú sobáše (podľa Štatistického úradu SR uzavrelo 277 mladých ľudí vo veku 16 a 17 rokov uzavrelo sobáš v roku 2022), stávajú sa rodičmi (v roku 2022 sa podľa údajov NCZI narodilo dieťa 1348 matkám pod 18 rokov), ale aj pracujú, pričom časť z nich do takej miery, že im už vzniká daňová povinnosť (v roku 2022 vznikla podľa údajov Finančnej správy SR daňová povinnosť 3046 mladým ľuďom do 18 rokov). Avšak hoci musia platiť dane, nemajú právo podieľať na rozhodovaní o tom, ako volení politici verejné financie použijú.

Dôležité linky a štúdie

Give Children the Vote: On Democratizing Democracy (John Wall, 11/2021)

Volebné právo pre deti. Utópia alebo nevyhnutnosť? (Kapitál, 09.02.2023)

Democratising democracy: the road from women’s to children’s suffrage (The International Journal of Human Rights, 28.10.2014)

What happens when the voting age is lowered to 16? A decade of evidence from Austria (Democratic Audit, 26.02.2020)

Voting at 16: Intended and unintended consequences of Austria’s electoral reform (Electoral Studies, 10/2019)

Rising to the Occasion? Youth Political Knowledge and the Voting Age (British British Journal of Political Science, 07.11.2017)

Medzinárodná štúdia o občianskom vzdelávaní a výchove k občianstvu ICCS 2009 – Výsledky SR (NÚCEM, 2010)

Medzinárodné porovnanie ICCS (International Association for the Evaluation of Educational Achievement, 2009-2022)